V pondelok 28. 10. 2024 sa celá naša škola pridala a zorganizovala aktivity k jubilejnému 20. ročníku celoslovenského projektu Najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice pri príležitosti Medzinárodného dňa školských knižníc.
Cieľom uvedeného podujatia Školská knižnica spája zábavu a učenie bolo rozvíjať spoluprácu medzi jednotlivými ročníkmi našej základnej školy a podporovať rovesnícke vzdelávanie s využitím priestorov školskej knižnice.
K prvákom zavítal deviatak, ktorý im začal čítať obľúbenú slovenskú ľudovú rozprávku Soľ nad zlato. Prváci sa so záujmom započúvali do jeho čítania. S rozvíjaním uvedeného diela postupne prichádzali medzi nich rozprávkové postavy, ktoré sa z knihy zhmotnili a prišli k nim, a „vyrozprávali“ im svoj príbeh. Boli to ďalší deviataci, ktorí boli prezlečenými do masiek, ktoré predstavovali jednotlivé rozprávkové postavy zo spomínanej rozprávky, ktorú zdramatizovali a prostredníctvom ktorej vytvorili priestor pre zážitkové počúvanie pre najmladších žiakov.
Ôsmaci, ktorí boli taktiež prezlečenými do kostýmov stvárňujúcich rôzne rozprávkové postavy, prišli medzi druhákov a nechali ich hádať, z ktorej rozprávky k nim zavítala tá-ktorá rozprávková postava. Následne im zdramatizovali rozprávku Soľ nad zlato. Na rozprávkovú tému sa pokračovalo aj v kvíze, ktorý bol zameraný na známe rozprávky, ktoré žiaci poznajú nielen zo školského prostredia, ale aj z rodinného.
Šiestaci si pripravili pre tretiakov aktivitu Hovoriace knihy, v ktorej sa zamerali na autora Ľubomíra Feldeka. Žiaci šiesteho ročníka boli rozdelení do štyroch skupín a v každej z nich tretiaci plnili rôzne úlohy. Na prvom stanovisku sa žiaci stretli s autormi Ľ. Feldekom a Danielom Hevierom, kde formou škrabošky mali šiestačky zobrazené ich tváre. Podľa záujmu o autora im hovoriaca kniha prečítala informácie o autorovi. V ďalšej skupine šiestačky predstavovali najznámejšie rozprávkové knihy Ľ. Feldeka, z ktorých tretiaci počúvali ukážky v podaní šiestačok. V tretej skupine hľadali tretiaci knihy podľa pokynov hovoriaceho pera, čiže žiaka šiestej triedy, v inventári školskej knižnice, napríklad nájdi knihu, v ktorej názve je ženské meno. Posledná skupina pripravila pre žiakov kvíz s otázkami o spomínanom autorovi s výberom možností. V závere tretiaci zarecitovali báseň Telefón od uvedeného autora, ktorú sa naučili naspamäť.
Žiaci štvrtého ročníka vytvorili leporelá k ukážke Janko Pipora od Pavla Dobšinského. Štvrtáci pracovali v troch skupinách, v ktorých každý žiak nakreslil určenú pasáž z rozprávky. Mohli sa pri svojej tvorbe inšpirovať ilustráciami, ktoré sa nachádzajú v čítanke. Vytvorené obrázky nakoniec zlepili podľa postupnosti príbehu, a tak vytvorili tri veľmi zaujímavé práce – leporelá.
Piataci sa zahrali obľúbenú hru Twister, v ktorej na niektorých farebných kruhoch na hracej podložke boli umiestnené kartičky s otázkami a úlohami, ktoré súviseli so svetom kníh. V druhej časti boli rozdelení do dvojíc. Každá dvojica mala priniesť náhodne vybrané diela z políc školskej knižnice a čitateľského kútika a ich úlohou bolo pospájať vybrané slová z názvu každej vybratej knihy a vytvoriť z nich nový názov, prostredníctvom čoho zapojili svoju tvorivosť v jednej časti vzniku knihy autorom.
Siedmaci pracovali s dielami Rysavá jalovica a Do konca, pri ktorých mali možnosť vyjadriť sa k tomu, čo ich prekvapilo, upútalo, ktorá postava im bola sympatickejšia, ktorá postava by sa mohla podľa nich objaviť na dedine aj v súčasnosti. Ukážky rozoberali nielen z hľadiska obsahu, ale aplikovali na nich aj svoje poznatky z teórie literatúry a argumentovali zaradenie obidvoch diel k poviedke. V diele Rysavá jalovica sa bližšie zamerali na vtipné momenty hlavnej postavy Adama Krta, prostredníctvom ktorého bližšie porozumeli láskavému humoru slovenského autora Martina Kukučína, ktorý nedehonestoval ľudskú dôstojnosť obyčajného dedinského človeka. V závere hodiny žiaci dvoch skupín pomocou argumentácie mali presvedčiť 5-člennú porotu zloženú zo spolužiakov o tom, ktoré dielo je podľa nich čitateľsky atraktívnejšie.